Tajomný priateľ Julesa Verna v Karpatoch

Stanislav Háber

V roku, kedy si pripomíname storočnicu úmrtia francúzskeho génia fantastov a spisovateľov zároveň Julesa Verna (1905) je dobré pripomenúť si, čo ho spája zo Slovenskom. V jeden deň roku 1992 sa na mojom redakčnom stole objavila pozvánka na spomienkovu slávnosť vo Veľkých Levároch venovanú pamiatke kňaza Jána Maliarika. Pre mňa v tom čase šlo o neznámeho človeka, ktorého meno mi nič ani len neprípomínalo. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že Ján Maliarik patril od začiatku nášho storočia až do svojej smrti v roku 1946 k uznávaným filozofom sveta.

Skromný evanjelický kňaz upútal na seba pozornosť 16. februára 1916, keď v prestávke opery Valkýra od Richarda Wágnera vystúpil na pódium Národného divadla v Prahe a predniesol proklamáciu "Menom Božej Vôle", v ktorej žiadal zastavenie všetkých vojnových akcií, nezmyselného vraždenia a utrpenia, a vyzval všetky bojujúce strany, aby si ako kresťania podali ruky v bratskej láske. K tomu bolo podľa Maliarika nutné uzavrieť všeobecný svetový mier, vyhlásiť slobodu, samostatnosť a nezávislosť všetkých národov Zeme, ako malých, tak i veľkých a celú Zem pretvoriť na jeden jediný univerzálny štát.

Za toto svoje vystúpenie bol Ján Maliarik súdený za vlastizradu Rakúsko - Uhorskej monarchie a bol odsúdený na smrť. Vtedy mal 48 rokov. Vďaka svojim vplyvným priateľom, ku ktorým patril i Gándhí, Mahendra Pratap Radža, Tolstoj, Ingvar Sigurdsson, ale aj intelektuáli monarchie, bol internovaný vo vojenskej nemocnici v Kateřinkách. Po vzniku Česko - Slovenska v roku 1918 ho nerehabilitovali, ale predčasne penzionovali, aby neprekážal mocným. Utiahol sa do Veľkých Levár na Záhorí, odkiaľ vstupoval do komunikácie s vládami sveta pomocou svojich filozofických diel a memorand. Nepoznal jazykové bariéry, lebo ovládal a komunikoval slovom i písmom v jedenástich jazykoch. V najťažšom jazyku sanskrte viedol korešpondenciu s Gándhím. Ján Maliarik napísal 49 filozofických kníh a jeho poslednou prácou v roku 1938 bola "Naliehavá výzva všetkým mocnostiam, najmä však japonskej vláde", v ktorej v prorockých víziach presne predpovedal katastrofálne dôsledky výbojnosti nemeckého nacizmu, talianskeho fašizmu a japonského militarizmu, a to ako pre napadnuté národy, tak aj pre agresorov. Počas druhej svetovej vojny napísal Ján Maliarik otvorený list Adolfovi Hitlerovi a vyzval ho v ňom na ideologický súboj - palestru, počas ktorého by boli zastavené všetky vojnové akcie. Dostalo sa mu odpovedi v podobe dvoch atentátov, ktoré prežil a tesne po vojne umrel vo veku nedožitých 77 rokov.

Ján Maliarik i napriek podrobnej bibliografii zostáva zabudnutou osobnosťou novodobých slovenských dejín. Je smutné, že Slovákov na ňu musel upozorniť český historik Otmar Doležal: "Ján Maliarik vzešel z národa slovenského. Uprostřed něho žil a tvořil. Jeho myšlenkový odkaz patří však celému lidstvu. Domnívám se, že národ, který dal světu takového ducha, je přímo povinen jeho odkaz pečlivě uchovávat, pěstovat a šířit. Vždyť pracuje tím především pro sebe samého."

Okrem filozofickej a kňažskej práce patril Ján Maliarik i k uznávaným astrológom. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny ho navštívil Klement Gottwald, ktorému predpovedal, že bude prvým komunistickým prezidentom u nás, ale i to, že komunizmus u nás do päťdesiatich rokov zanikne. Ešte v čase svojej mladosti sprevádzal po Slovensku vtedy slávneho Julesa Verna, najmä po karpatských horách. Údajne práve z tejto cesty získal Jules Verne podkladový materiál pre svoju knihu Tajomný hrad v Karpatoch. V každom prípade, či už je výročie Julesa Verna, alebo nie, vždy je dobré pripomenúť Slovákom filozofa svetového formátu - Jána Maliarika, ale takto aj svetu ukázať, že po Zemeguli 20. storočia nechodili len Einstein, Gándhí, či Ján Pavol II., alebo páter Pio, ale aj Ján Maliarik. Kňaz, ktorý síce veľmi päty z domu nevyťahoval, no i tak šíril do sveta vedomosť, lásku, pokoj a mier.